Aké farby má talianska vlajka?
Zľava doprava ju tvoria tri zvislé polia rovnakej šírky: zelené, biele a červené.
Talianska trikolóra pozostáva z troch zvislých polí rovnakej šírky v zelenej, bielej a červenej farbe. Tradícia sa začala v Cispadánskej republike v roku 1797; republikovú vlajku určili v roku 1946 a potvrdili v ústave v roku 1947.
Taliansko
Informácie o vzhľade, farbách a pomere strán vlajky.
Tri rovnako široké zvislé pruhy.
Článok 12 Ústavy Talianskej republiky definuje štátnu vlajku ako trikolóru zo zvislých polí rovnakej šírky v zelenej, bielej a červenej farbe. Pri pohľade spredu sú farby zľava doprava v tomto poradí.
Ústava stanovuje farby a ich usporiadanie, ale každej nepriraďuje jediný záväzný symbolický význam. Často uvádzané duchovné vysvetlenia zelenej, bielej a červenej sú historické interpretácie, nie súčasť ústavnej definície.
Kvirinálsky palác datuje vznik trikolóry ako štátnej vlajky na 7. januára 1797 v Reggio Emilia. V ten deň Cispadánska republika prijala zelenú, bielu a červenú vlajku. Republiky napoleonského obdobia neskôr používali podobné trikolóry; vlajka sa potom spájala s Risorgimentom a zjednotením Talianska.
Po vyhlásení Talianskeho kráľovstva v roku 1861 sa trikolóra používala ďalej. Niektoré verzie z roku 1848 mali v bielom poli erb rodu Savojovcov. Tento historický variant nie je súčasťou dnešnej vlajky republiky.
Po vzniku republiky prezidentský dekrét z 19. júna 1946 dočasne určil jej vlajku. Ústavodarné zhromaždenie ju potvrdilo 24. marca 1947 a trikolóra bola následne zapísaná do článku 12 ústavy.
Súčasná vlajka zachovala tri farby a zvislé členenie, ale odstránila znak monarchie. Dočasné určenie z roku 1946 a ústavné potvrdenie z roku 1947 boli samostatné kroky.
Zľava doprava ju tvoria tri zvislé polia rovnakej šírky: zelené, biele a červené.
Ústava určuje farby a ich usporiadanie, ale nepriraďuje každej jediný záväzný symbolický význam. Rozšírené vysvetlenia treba uvádzať ako interpretácie.
Cispadánska republika prijala zelenú, bielu a červenú vlajku 7. januára 1797 v Reggio Emilia.
Dočasne ju určil dekrét z 19. júna 1946, Ústavodarné zhromaždenie ju potvrdilo 24. marca 1947 a bola zahrnutá do článku 12 ústavy.
Obrázky sú zoradené podľa rokov uvedených v zbierke. Uvedený rok nemusí byť rokom oficiálneho zavedenia vlajky.
Zbierka historických vlajok Vexilla obsahuje staršie vlajky spojené s dnešnými krajinami a územiami, ako aj vlajky štátov, ríš a iných správnych celkov, ktoré ich v minulosti ovládali.
Zaradenie vlajky do historickej zbierky krajiny neznamená, že krajina bola v danom období nezávislá alebo že vlajka bola jej vlastnou národnou vlajkou.
Uvedené roky vychádzajú z historických záznamov v súbore údajov a nemusia označovať rok oficiálneho prijatia vlajky. Zbierka nie je úplná a údaje o používaní, územnom rozsahu a výklade sa môžu líšiť.